Vlastnosti

I2C (Inter-Integrated Circuit) rozhranie je dvojvodičové obojsmerné synchrónne sériové periférne rozhranie (zbernica), primárne využívané v rámci vstavaných systémov pre komunikáciu na krátke vzdialenosti medzi riadiacimi mikrokontrolérmi a ostatnými integrovanými obvodmi resp. modulmi (EEPROM, A/D prevodníky, pamäťové karty, displeje, a pod.). Rozhranie bolo patentované firmou Philips v roku 1981 a prvá verzia špecifikácie bola vydaná v roku 1982.

Zbernica umožňuje, v závislosti od pripojených zariadení, komunikáciu prenosovými rýchlosťami od 100 kbps (standard mode) až po 5 Mbps (ultra-fast mode) a zariadenia sú adresované 7-bitovými (27 = 128 adries) prípadne 10-bitovými (210 = 1 024 adries) adresami.

Obr. 37 Zapojenie zariadení na zbernici I2C.

Časovanie zbernice

Obr. 38 Časovani zebernice I2C.